Mauro Orbini, Pop Dukljanin - Kráľovstvo SlovanovMauro Orbini, Pop Dukljanin - Kráľovstvo Slovanov

Mauro Orbini, Pop Dukljanin - Kráľovstvo Slovanov

Prodejní cena469.00 Kč
 
Nebyl vybrán žádný obrázek

Jazyk: Slovensky

Stran: 208

Vazba: pevná

Pôvodná kniha Maura Orbiniho Kráľovstvo Slovanov by sa dala rozčleniť na tri časti. V prvej časti je všeobecný prehľad o Slovanoch, druhou časťou je prevzatá kniha, dnes nazývaná Letopis popa Dukljanina (hoci jej názov je tiež Kráľovstvo Slovanov), a v tretej časti sú popísané dejiny Slovanov na Balkáne.

Naším zámerom nebolo v tejto chvíli vydať Orbíniho knihu Kráľovstvo Slovanov vcelku, ale vybrať z nej kapitoly, ktoré považujeme za zaujímavé pre slovenského čitateľa z hľadiska najstarších zdokumentovaných a zachovaných slovanských dejín. Z toho dôvodu prinášame rešeršovanú prvú časť knihy, namiesto druhej časti sme vsunuli pôvodné dielo Popa Dukljanina, a tretiu časť, ktorá sa dopodrobna venuje vojnám na Balkáne, sme vynechali ako časť lokálneho významu, ktorá sa netýka priamo slovenského čitateľa.


O autoroch:

Autorom I. kapitoly knihy je mních katolíckeho rádu Benediktínov, spisovateľ a historik z dnes chorvátskeho mesta Dubrovníka Fran Orbin (asi 1563-1610). Po pristúpení k rádu si zobral mníšske meno Mavar. Je však známejší pod talianskou verziou mena Mauro Orbini, ktoré budeme používať aj my. Sám sa však podpisoval menom Mavar Orbin.

Dnes si tohto autora privlastňujú Chorváti aj Srbi. Jeho rodina pochádzala z čiernohorského mesta Kotor, ale Orbini žil vo vtedy nezávislej republike Dubrovník a túto knihu venoval svojmu mecenášovi Marinovi Bobaljevićovi (1556-1605). Jeho dielo vyšlo v roku 1601 v talianskom jazyku, avšak z nejakého dôvodu ani do dnešných dní nebolo v celosti preložené ani do srbčiny ani do chorvátčiny ani do slovenčiny. Pritom ide o dielo, ktoré má veľký význam pre dejiny Slovanov, a z ktorého čerpajú mnohí autori po celom svete.

Orbini sa ako 15-ročný stal mníchom, keď vstúpil do kláštora na ostrove Mljet. Neskôr bol jeho opátom. Ako 30-ročný sa pre svoje názory dostal do konfliktu so svojím nadriadeným Gianbatistom Đurđevićom, ktorý ho obvinil pred rímskou inkvizíciou. Až 2. januára 1597 ho pápež Klement VIII. zbavil trestov a vymenoval ho za opáta kláštora Sv. Márie v Báči(dnešná srbská Vojvodina). Orbini tam reálne pravdepodobne nikdy nebol, z kláštora len dostával príjmy na živobytie. Väčšinu života strávil v Dubrovníku, a istý čas aj v Taliansku, kde vydal aj túto knihu.

Orbiniho kacírske myšlienky sa však prejavovali aj naďalej. Na sklonku života bol vylúčený z cirkvi na ostrove Mljet. Negatívne sa o ňom vyjadroval najmä dubrovnícky arcibiskup Fabio Tempestivo, až nakoniec vrchnosť republiky žiadala o jeho vyhnanie. Nie je známe, kam odišiel. Ako pravdepodobný dátum jeho smrti sa uvádza 30. november 1610.

Mauro Orbini napísal štyri teologické diela, z ktorých sa zachovali dve: v kláštore Monte Ciavo kniha v latinčine Institutio monastica, a druhá Duchovné zrkadlo, preložená z taliančiny do srbčiny. Rukopis bol hotový už v roku 1606, ale vyšiel až po Orbiniho smrti v roku 1614 a dočkal sa piatich vydaní, z toho jedného v cyrilike. Ďalšie teologické diela sa mali nachádzať v knižnici kláštora San Giorgio Maggiore v Benátkach. Jedným mal byť Život blaženého Mikuláša Pruského (Vita B. Nicolai de Prussia), a druhým spis O poslednom cieli ľudského života alebo o najvyššom dobre. Zdroj: Slavica.sk

Slovanská kultura