VAL OBROV NA SLOVENSKU, ZÁHADA ROZLÚŠŤENÁ

Miloš Zverina, o.z. Slavica


Tento val patrí medzi unikátne zemno-kamenné stavby a tiahne sa od dolného toku Hrona smerom na severo-východ. Na niektorých miestach je val široký 16 metrov a vysoký 8 až 10 metrov. Prvý krát ho v slovenčine slovenskej verejnosti predstavil v roku 1900 Andrej Kmeť. Na presnom období, kedy bol val vybudovaný a účel, na ktorý mal val slúžiť sa historici, archeológovia a iní odborníci nevedia doteraz zhodnúť.

Odpovede na to, kedy val vznikol a na aký účel bol vybudovaný nájdeme v knihe BYSTVOR, kniha druhá:

... Keď sa Semiti-Sarmati približovali ku hraniciam Antie Podkarpatskej, Anti urýchlili budovanie svojich pohraničných opevnení. Neskôr táto opevnená línia získala názov Hadie hrádze. Po prvý raz si tieto obrovské zemné hrádze na Ukrajine všimol historik - archeológ A. S. Bugaj. Celková dĺžka hrádzí dosahovala približne 1000 kilometrov. Dĺžka hrádzí bola odlišná – od jedného do 120 kilometrov. Napríklad hrádza pri diaľnici Kyjev – Žitomir je dlhá 120 kilometrov. Každá z hrádzí je stavba vysoká 10 – 12 metrov a šírka v základoch dosahuje najmenej 20 metrov.
Hrádze sa stavali čelom na juh a juhovýchod. Aby boli pevnejšie, do hrádzí umiestňovali drevené konštrukcie. A aby tieto drevené konštrukcie nehnili, ich opaľovali. Pred hrádzami sa nachádzali priekopy, z ktorých vyberali zem a budovali z nej hrádze. Tieto hrádze boli perfektne spojené s prirodzenými prekážkami a závalmi v lesoch, takže sa prakticky nedali obísť. Podobné grandiózne stavby sa dali vybudovať iba vďaka príslušnej organizácii a veľkému počtu ľudí. Rádiouhlíková analýza ukázala, že väčšia časť hrádzí bola vybudovaná v období od 2. storočia pred n.l. do 2. storočia n.l.
Opierajúc sa o Hadie hrádze Anti zastavili pohyb Semitov-Sarmatov a Bosporských Grékov na severozápad. Hadie hrádze boli pre ťažké jazdectvo Semitov-Sarmatov perfektnou prekážkou. Avšak nedalo sa neustále udržiavať na týchto hrádzach domobranu, preto sa na každej hrádzi nachádzala hliadka zložená z niekoľkých desiatok elitných vojakov tej alebo inej rodovej družiny. Tieto hliadky hrali významnú úlohu v obrane týchto hrádzí.
Práve tieto hliadky mali brániť hrádze pred nepriateľom dovtedy, kým neprišli posily. Mnohé z týchto hliadok bojovali hrdinsky a často úspešne čelili mnohopočetnému nepriateľovi. Takže Anti stihli dokončiť budovanie silného obranného systému a zabránili útokom Sarmatov a Bosporských Grékov. Po niekoľkých pokusoch Sarmati a Gréci nedokázali prekonať Hadie hrádze a preto začali rokovania s Antmi a uzatvorili mier. Neskôr sa zistilo, že predkovia Antov a Sarmatov mali blízke vzťahy ešte v časoch existencie Anto-Iberského štátu. Potom sa medzi Antmi Podkarpatska a Sarmatmi-Alanmi vytvorili spojenecké vzťahy. Toto potvrdili povesti bielojarskej (antskej) tradície, v súlade s ktorou knieža Antov Dažeňar spolu s Antmi vyrážal k Ra-rieke a bojoval proti Húnom.
Ako mohli Rusi a Anti čeliť ťažkému sarmatskému jazdectvu a gréckym falangám? Odrezaní od Uralského metalurgického centra Rusi a Anti dokázali vytvoriť zmiešané jazdecko-pešie vojsko, kvalita ktorého bola pomerne nízka. Jazdectvo tvorili väčšinou roľnícke kone a vojaci vyzbrojení zbraňami pre boj muža proti mužovi. Ťažké luky a platňové brnenie boli zriedkavosťou. Toto jazdectvo nemohlo efektívne čeliť sarmatskému.
Pešie vojsko Rusov a Antov bolo takisto vyzbrojené rôznymi zbraňami pre boj muža proti mužovi, ale nemalo ťažké štíty a dlhé kopije, ktorými boli vyzbrojené grécke falangy. Rusi a Anti taktiež nemali príslušný výcvik, ktorý mali Gréci. Pechota Rusov a Antov mohla viesť viacmenej úspešný boj využívajúc opevnenia Hadích hrádzi a zátarás v lesoch, a jazdectvo uskutočňovalo nečakané útoky na nepriateľa opierajúc sa o systém opevnení a hliadok. Preto sa hliadky stali centrom organizovaného odporu.
V tejto rovnováhe síl medzi Rusmi a Antmi na jednej strane a Grékmi a Sarmatmi na druhej strane sa skončilo 1. tisícročie pred n.l. a začalo sa 1. tisícročie n.l. Prirodzene Gréci so Sarmatmi, zaneprázdnení výpravami za účelom získavania otrokov, nemali záujem o to, aby objektívne posudzovali túto vojnu. Preto prezentujú Rusov a Antov buď ako barbarov a lupičov, alebo vôbec o nich nerozprávajú. Preto je jasné, že akademická historická veda, ktorá pokračuje v grécko-rímskych tradíciách, takmer nič nevie o Rusoch, až dovtedy, kým Rurik neprišiel do Novgorodu...