HODINA BÝKA

Hodina býka je zaradená do žánru vedecko-fantastickej literatúry, tu však ide o niečo viac. Román napĺňa ciel skutočného umenia vo svojej najvyššej podobe. Ivan Jefremov identifikuje aktuálne problémy spoločnosti, ukazuje na možnosti ich riešenia a pozdvihuje smerom k ľudskosti.

Je to vrcholné filozofické dielo zabalené do pútavého románu, na ktorom vyrástlo už niekoľko generácií.

Je to príbeh o niekdajšej expedícii pozemšťanov, ktorá sa v kozmickej lodi Temný Plameň vydala na planétu Tormans. Tú obývali potomkovia ľudí, ktorí kedysi dávno utiekli zo Zeme. Účastníci expedície pokúšajú spoznať životné podmienky na planéte, narážajú však na odpor jej vládcov a za dramatických okolností musia bojovať o vlastný život. Ivan Jefremov dáva varovanie o nebezpečenstve skĺznutia spoločnosti do globálneho fašizmu, ktorý stabilne reprodukuje sám seba pri zmene generácií.

Autor knihy Hodina býka tak poukazuje na to, že pokiaľ sa nejaká spoločnosť alebo celá planéta dostane do slepej vývojovej uličky.

V matrici budúcnosti už nezostane žiadna možnosť, ako by sa z tohoto stavu mohla planéta dostať a neexistuje cesta, ako by sa mohla vrátiť. Potom nastáva globálny „reset“ formou určitej kataklyzmy, ktorá zničí bezperspektívnu civilizáciu, a nastáva civilizační vývoj nanovo takmer od nuly.

Podstatné je, že taký variant je zhora povolený len v tom prípade, ak neexistuje žiadna možnosť (ani v ďaleké budúcnosti), ako by sa mohla daná spoločnosť vrátiť na správnu cestu a pokračovať vo svojom vývoji.

Pretože v románe navštívi v budúcnosti „zacyklenú“ infernálnu planétu expedícia zo Zeme, ktorá dá potrebný impulz k zmene a úniku zo zacyklenia. Globálna katastrofa sa v prípade Tormansu nekonala, čo rešpektuje zákonitosti Bytia. Aj keď je Hodina býka písaná z pozície dialektického materializmu, nie je to dielo ateistu. Vyšší Rozum je v románe prítomný „medzi riadkami”, podobne ako u Puškina, kritizuje idealistický ateizmus a „náboženstvo“ ako prostriedok ovládania más a šírenie zla.

Mnohí považovali román za skrytú kritiku ZSSR. Vláda preto obvinila román z protisovietizmu a zakázala jeho vydanie do konca osemdesiatych rokov minulého storočia.

Nadčasový román „Hodina býka“ bol napísaný takmer pred 50 rokmi, zostáva však aktuálny pre čitateľov na celom svete. Je akousi výstrahou pred nesprávnou cestou vývoja spoločnosti. Kombinácia fascinujúcej dobrodružnej zápletky s jedinečným filozofickým a etickým vzhľadom autora.

AUTOR Ivan JEFREMOV
VÄZBA tvrdá
JAZYK slovenský
ROK VYDANIA 2021
VYDAVATEĽSTVO TORDEN
POČET STRÁN 408
ISBN 978-80-89953-96-7

Recenzie

 Keď sa ruského historika Andreja Fursova v jednej z besied spýtali: Aké scenáre budúcnosti sa najviac podobajú na našu súčasnosť? – odpovedal: „Podľa môjho názoru scenár našej budúcnosti zo všetkých najlepšie opísal Nikolaj Nosov vo svojej knihe Nevedko na Mesiaci. A niektoré veci, tendencie, veľmi dobre zachytil Jefremov v románe Hodina býka.“ Áno, skutoční spisovatelia majú jedinečný dar vidieť z nadhľadu a odkrývať trvácnu pravdu. Tak sa stáva, že niekedy kniha napísaná pred vyše päťdesiatimi rokmi nápadne pripomína čitateľovi dnešok. Platí to aj pre knihu Ivana Jefremova Hodina býka, ktorej slovenský preklad sa práve pripravuje na vydanie. Nasledujúci text je zostavený povyberaných citátov do voľného celku a dáva možnosť posúdiť pravdivosť Fursovových slov. 

Iva Vranská Rojková

Ivan JEFREMOV

vedec, paleontológ, spisovateľRusko

Ivan Antonovič Jefremov (1907 - 1972) je zakladateľ sovietskej vedeckej fantastiky, vedec, vychýrený paleontológ, autor mnohých vedecko-fantastických kníh, mnohé boli sfilmované. Zúčastnil sa mnohých vedeckých expedícií po Sovietskom zväze, po druhej svetovej vojne uskutočnil niekoľko výprav za paleontologickými nálezmi do Mongolska. Mal skutočne pestrý život, ako 14-ročný sa zúčastnil občianskej vojny na strane červených, ako 15-ročný sa stal námorníkom, pričom diaľkovo vyštudoval geológiu a banské inžinierstvo. Ako 19-ročný objavil obrovské nálezisko vyhynutých jašterov na severe Ruska. Od tridsiatych rokov 20-teho storočia Ivan Antonovič Jefremov  sa zúčastňoval geologických expedícií na Sibír, do Strednej Ázie a neskôr do Mongolska. Desiatky rokov výprav sa prejavili na jeho zdraví a musel sa dlhodobo liečiť a samozrejme už sa nemohol ďalej túlať po svete. Začal sa intenzívnejšie venovať literárnej tvorbe.  Svoje prvé práce začal publikovať až vo veku 38 rokov, prvý poviedkový súbor mu vydali v roku 1944. Na jeho počesť pomenovali aj planétku - 2269 Efremiana. Mnohí považovali jeho diela za skrytú kritiku ZSSR. Zomrel za podozrivých okolností potom, ako sa o neho a jeho dielo začala zaujímať KGB a Andropov osobne.