M. Ošlakov - GÉNIUS STALIN

J.V. Stalin ostáva jednou z najväčších záhad moderných dejín 20. storočia.

Kniha GÉNIUS STALIN nebola preložená z originálu do slovenského jazyka za účelom podnecujúcim k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, či z dôvodu propagácie osoby Stalina a podobne.

S rôznymi názormi sa môžeme stretnúť aj pri čítaní množstva iných životopisov, či popise konania osôb, ktoré hýbali dejinami a ľudskými osudmi, ako aj v opise udalostí, ktoré životopis, konanie určitej osoby sprevádzali. Kontroverzné osoby vždy v sebe nesú dva uhly pohľadu na svoju osobnosť. Kladný a záporný. Vždy je dobré poznať oba.

Skutočnosti, uvedené v tejto knihe, sa nestotožňujú so zmýšľaním vydavateľov, kniha len ponúka jeden z pohľadov na osobu Stalina. Historické udalosti, ktoré po rokoch zaujímajú demokraticky zmýšľajúcich ľudí sú predložené aj zo strany stúpencov tejto osobnosti, aby si mohli porovnať, utvrdiť poznané skutočnosti a odsúdiť akékoľvek zlo páchané na ľuďoch z titulu politickej moci.

,,Ak poznáš pravdu – je dobré vedieť aké obete priniesla, potom môžeš odpustiť zlo.”

Veríme, že čitateľ si urobí vlastný nezávislý úsudok.

Od autora:

Keď som sa prvýkrát objavil na mojom novom pracovisku ako vedúci oddelenia na Ministerstve práce Ruska, najstarší zamestnanec Igor Josifovič Duda ma okamžite zaujal zábavným rozhovorom. Jeho príbeh, plný farieb a výrazu, bol o prvom predsedovi Štátneho výboru pre prácu a mzdy L.M. Kaganovičovi; o tom, aký bol náročný, ako hádzal papiere na nedbanlivých podriadených a napokon o tom, ako sa medené spinky na mojom pracovnom stole premenili na nezameniteľný atribút práce na ministerstve. Pritom to bolo práve v časoch Kaganoviča, ktorý kategoricky zakázal, aby pre jeho rezort nakupovali špiniace sa a nepekné železné spinky. Aj keď sa Kaganovič stal šéfom ministerstva práce až rok po Stalinovej smrti, ako starý úradník bol živým účastníkom a neoddeliteľnou súčasťou tejto veľkej epochy.

Úprimne povedané, tento príbeh ma trochu zmiatol, pretože Stalinove obdobie už dávno upadlo do histórie. Navyše my Rusi, ako sa zdá, znovu sme sa opakovane vzdali jeho dedičstva a hodnôt. Prečo si potom môj spolubesedník, ktorý pravdepodobne zažil dve desiatky ministrov, tak živo spomenul práve na Kaganoviča a stalinské časy? Prečo bol ochotný podeliť sa so mnou o skúsenosti – s mladým a odvážnym šéfom modelu prvého desaťročia 21. storočia? Poviete si, že to nie je prekvapivé, lebo to bola jeho mladosť. Mladosť? Pravdepodobne! Avšak aj niečo iné.

Je nemožné ignorovať skutočnosť, že Stalin a jeho éra stále majú mimoriadne a nesporné miesto v mysliach našich ľudí.

Sme presvedčení, že aj najtvrdší ateisti vo chvíľach zúfalstva, nádeje alebo nečakanej spásy vzývajú Boha a hovoria: „Sláva ti, Pane!“ alebo „Pane, zmiluj sa!“. Prečo to tak je, neviem posúdiť a vlastne rozhovor je o niečom inom. Je dôležité, že zo všetkých osobností histórie, ktoré vykonali v dejinách Ruska slávne skutky, náš národ sa nevedomky obracia iba k Stalinovi. No kto z nás predsa nepočul od rôznych ľudí: „Stalina na vás“ alebo „za Stalina by sa zaviedol poriadok.“ Dokážete si predstaviť, že by Rusi takto hovorili o Dmitrijovi Donskom, Petrovi Veľkom alebo Alexandrovi II.?

Je v nás skutočne tak silne geneticky zakorenený údajný kult osobnosti? Nie! Ide o niečo úplne iné, pretože v priebehu päťdesiatich rokov propaganda, ani najsofistikovanejšie vymývanie mozgov, bez ohľadu na to, o aké materiálne a technické zdroje sa opierajú, nedokážu nahradiť Stalina v mysliach ľudí nikým iným, podkopať pocit nášho obdivu a vďačnosti predvojnovej generácii.

Takýto postoj voči Stalinovi je o to prekvapivejší, pretože viedol našu krajinu nielen v šťastných dňoch vojenských a pracovných víťazstiev, ale aj v trpkých dňoch porážok, a čo je najdôležitejšie, počas hrozných rokov zložitej a brutálnej civilnej konfrontácie, ktoré neskôr označili za „ stalinské politické represie“. Práve tomuto veľmi diskutabilnému, možno aj najprotirečivejšiemu obdobiu našich dejín sa budeme venovať na stránkach tejto knihy.

Úryvek z knihy:

V roku 1939 sa v Kremli uskutočnila debata medzi Josifom Vissarionovičom Stalinom a veľvyslankyňou Sovietskeho zväzu vo Švédsku Alexandrou Michajlovnou Kollontajovou. Dnes sú slová, ktoré povedal Stalin Kollontajovej, všeobecne známe:

“Mnohé záležitosti našej strany a ľudí budú vyvrátené a opľuvané, predovšetkým v zahraničí a aj v našej krajine. Sionizmus, ktorý si želá svetovú nadvládu, sa nám kruto pomstí za naše úspechy a výdobytky. Stále vidí Rusko ako barbarskú krajinu a ako surovinový dodatok. A moje meno bude tiež očiernené, ohovárané. Budú mi pripisovať veľa zverstiev.

Nepriatelia vynaložia maximálne úsilie, aby zničili náš Zväz, aby Rusko nikdy nemohlo opäť stúpať. Sila ZSSR spočíva v priateľstve národov. Sústredenie boja bude zamerané predovšetkým na prelomenie tohto priateľstva a na oddelenie hraničných regiónov od Ruska. Tu musím priznať, že sme ešte neurobili všetko. Existuje ešte veľká oblasť práce.
S osobitnou silou zdvihne hlavu nacionalizmus. Na chvíľu potlačí internacionalizmus a vlastenectvo, ale len na chvíľu. V rámci národov vzniknú národnostné skupiny, ale aj konflikty. Objaví sa veľa vodcov – trpaslíkov, niktošov, zradcov vnútri vlastných národov.

Vo všeobecnosti budúci vývoj bude napredovať zložitejšími a dokonca zúrivejšími spôsobmi, zákruty budú extrémne strmé. Pôjde o to, že sa obzvlášť vzbúri Východ. Vzniknú ostré rozpory so Západom.
Napriek tomu, bez ohľadu na to, ako sa udalosti odohrávajú, uplynie čas a pohľady nových generácií sa obrátia k skutkom a víťazstvám našej Vlasti. Rok po roku budú prichádzať nové pokolenia. Opäť zdvihnú zástavu svojich otcov a starých otcov a budú nás uctievať ako sa patrí. Budú budovať svoju budúcnosť na našej minulosti.

To všetko padne na plecia ruského ľudu. Pretože ruský národ je vynikajúci národ! Ruský ľud je dobrý ľud! Ruský ľud má spomedzi všetkých národov najväčšiu trpezlivosť! Má jasnú myseľ. Bol zrodený, aby pomáhal iným národom! Ruský ľud má veľkú odvahu, najmä v ťažkých časoch, v nebezpečných dobách. Je iniciatívny. Má silný charakter. Je to rojčivý ľud. Má svoj cieľ. Preto to má ťažšie ako ostatné národy. Môžete sa na neho spoľahnúť v prípade akejkoľvek pohromy. Ruský ľud je neodolateľný, nevyčerpateľný …”