V minulosti bol pohľad na slovanskú minulosť neuveriteľne zmanipulovaný. Osobitne sa to týka ruskej historiografie. Tá bola po prvý raz zmanipulovaná po nástupe Romanovovcov pozvaním nemeckých intelektuálov do práve založenej Ruskej akadémie vied (A. L. Schlôzer, A. Muller, Bayer a i.) s úlohou prispôsobiť ruské dejiny dejinám Západu (predovšetkým nemeckým, čiže pangermánskemu modelu európskych dejín). Po druhý raz došlo k zmanipulovaniu - a to nielen najstarších ruských dejín - hneď po októbrovej revolúcii 1917 prijatím téz o podstate triedneho boja (v roku 1918). Spôsobilo to vážne deformácie a v Rusku v podstate došlo k likvidácii úspešne sa rozvíjajúcej spoločenskovednej oblasti aj s jej významnými intelektuálnymi špičkami, vrátane histórie. K uvoľneniu spoločenskovedného myslenia, a to aj v historiografii, prišlo takmer po 300-ročnej deformácii - až po kolapse Gorbačovovej a Jeľcinovej politiky, ktorá priviedla veľké ruské impérium k rozpadu. V plánoch Západu bol proces nasmerovaný nielen na likvidáciu ruského štátu spolu s likvidáciou ruského národa, ale postupne aj na likvidáciu ostatných Slovanov. Zámery Západu sa však doteraz nezmenili a nadobúdajú paranoidný charakter. Realizáciu týchto plánov v Rusku prekazil nástup Putina. Ostatní Slovania sú, žiaľ, vydaní napospas svojvôli Západu.
Naša, slovenská, resp. vtedy ešte česko-slovenská spoločenskovedná oblasť po politickom prevrate prerušila kontakty s ruskou vedou a primkla sa k západoeurópskym spoločenskovedným teóriám, ktoré zaznamenali úpadok, osobitne hodnotovo-morálny, a nenachádza cestu k náprave chýb a priznaniu k objektívnym historickým poznatkom. Upadá do bezradnosti, hľadá rozličné únikové cesty z existujúcej reality, do ktorej sa sama vmanévrovala. Tie sú však iba slepou uličkou a spoločenskovedná oblasť sa takto dostáva do úlohy služobníka ideologicko-politických záujmov. To sú dôvody, prečo je preklad knihy profesora Pavla Tulajeva pre našu kultúrnu verejnosť nesporne prínosom. Dáva určitý obraz o súčasnom dianí v historických vedách v Rusku, najmä pokiaľ ide o pôvod Slovanov a slovanských národov. Tým skôr práve táto publikácia, ktorá okrem autorovho pohľadu na túto problematiku stručne zrekapitulovala vývoj názorov historickej vedy v Rusku od 17. storočia spolu s rekapituláciou vývoja a názorov na slovanstvo, ktoré reprezentujú významné osobnosti aj z ostatných slovanských národov.
Dielo P.  I. Tulajeva má v podstate dve rozdielne časti. V prvej časti autor predkladá svoju koncepciu pôvodu, začiatkov a vývoja Slovanov a slovanských národov s dôrazom na Rusov a formovanie ruského štátu. Zhromaždil veľké množstvo poznatkov z rozsiahleho pramenného materiálu, ktoré usporiadal do vlastnej koncepcie a logickej štruktúry, pritom zobral do úvahy „archeologické epochy, geologické obdobia, astrologické cykly a klimatické škály, ktoré spolu tvoria historické etapy" (s. 28). A dáva celý rad podnetov na úvahy a premýšľanie o našej minulosti.
V druhej časť (10. a 11. kapitola) prináša stručný prehľad o minulých, ale aj o súčasných ruských historikoch a „slavianofiloch" aj z iných národných spoločenstiev, čo je popri tých, ktorých spomína v prvej časti, vyše sto významných bádateľov s názvami ich základných diel a stručnou charakteristikou teoretických koncepcií, obsahu, prístupu a hlavných myšlienok. Takýto prehľad, aj keď iba stručný, nám umožňuje orientovať sa v tejto problematike, k čomu by sa musel každý dopracovávať veľmi zložito, pritom by mal problém dostať sa k mnohým prameňom, z ktorých Tulajev vychádza.
Ďalším dôvodom, prečo prekladáme práve tohto autora a túto publikáciu, je skutočnosť, že v plejáde rozličných Škôl a teoretických koncepcií sa nám P. I. Tulajev a jeho publikácia javia ako akýsi neoficiálny stred medzi rozličnými súčasnými smermi v ruskej historiografii. Pre slovenského čitateľa budú prínosom viaceré poznatky uvádzané v knihe. V prvom rade sú to poznatky o spoločenstvách pod známymi archaickými názvami (Pelasgov, Etruskov, Trakov, Venetov, Hyperborejcov, Lugiov, Adov, Vasnov, Baltov, Vandalov, Svevov-Svavov, Slovenov a celý rad ďalších). Uvádza všetky dostupné údaje o ich objavení sa, o ich územnom rozšírení, ich aktivitách, čiže o formovaní slovanských národov. Pre slovenských čitateľov budú osobitne zaujímavé informácie a poznatky o severskej (resp. polárnej či arktickej) teórii o pôvode Slovanov a Arijcov, s ktorou sa slovenský čitateľ doteraz nemal možnosť oboznámiť zo slovenských historických prameňov. Nesporne nové a pre slovenského čitateľa zaujímavé budú kapitoly o mytológii a panteóne božstiev, ktoré sa čiastočne odlišujú od doteraz známych pohľadov na túto oblasť u nás. Podobne to je aj s kapitolou o jazykových poznatkoch, lebo P. Tulajev ako lingvista išiel oveľa ďalej v analýze jazykových súvislosti, ako je to bežné. No a osobitnou kapitolou je súhrnná informácia o ruských historických školách, ich predstaviteľoch a o ich základných dielach a hlavných myšlienkach.

Jaroslav Rezník
čestný predseda Slovenského spolku spisovateľov