Slovenské obrázkové dejiny

Kniha Obrázkové dejiny Slovenska je reedíciou pôvodného vydania knihy z roku 1942. Hoci je kniha v súčasnosti dostupná aj v elektronickej podobe, napriek tomu sme sa rozhodli opäť ju vydať knižne. Našou hlavnou motiváciou je rozšíriť obzory slovenských čitateľov, no zároveň vzdať hold Prof. PhDr. Františkovi Hrušovskému, ktorý bol slovenským historikom, prvým syntetikom slovenských dejín, verejný činiteľ i významný predstaviteľ slovenského exilu v povojnovom období. Hrušovský v knihe ponúka obšírny pohľad na dejiny slovenského národa. Zachytáva históriu od vstupu Rímanov a Germánov na naše územie, príchod prvých Slovanov i existenciu Veľkomoravského štátu. Mapuje obdobie stredoveku od rozpadu Veľkomoravskej ríše, cez pripojenie slovenského územia k Uhorsku a gotickú hradnú kultúru na Slovensku, až po rozvoj humanizmu a renesancie na začiatku novoveku. Autor knihu uzatvára búrlivým 19. a 20. storočím, kedy Slovensko prechádzalo mnohými, pre náš národ formujúcimi premenami. Aby si čitateľ dokázal vytvoriť čo najlepšiu predstavu o dejinách Slovenského národa, Hrušovský knihu doplnil bohatou obrázkovou prílohou. Dejepis nás poučuje o tom, ako ľudia kedysi žili, ako pracovali, prečo a za čo bojovali, trpeli, kým nedosiahli dnešný stupeň svojej vyspelosti. Z dejepisu sa dozvieme, prečo sa jednotlivci i celé národy stali slávnymi alebo prečo upadli a niekedy i zahynuli. Hovorí sa, že človek sa najlepšie učí na vlastnej škode. Ale takéto učenie je veľmi drahé, preto je múdrejšie učiť sa z chýb iných, najmä z omylov predkov. Z dejín poznáme, čomu sa treba vyhýbať, aby sme neutrpeli škodu. Dejiny nám ukazujú mnoho takých prípadov, keď za chyby a poklesy jednotlivca trpel celý národ. Podávajú nám veľa vzorov, ktoré si zasluhujú, aby sme ich poznali a nasledovali. Rovnanko poznať svoju históriu a históriu svojho národa je priam povinnosťou. Aby sme zostali sami sebou, aby sme vedeli kto sme, musíme vedieť hlavne to, odkiaľ pochádzame a potom budeme vedieť kam máme ísť… “Národ, ktorý nepozná svoju minulosť – nemá budúcnosť.” (M. V. Lomonosov)

Prof. PhDr. František Hrušovský (* 17. september 1903, Dolné Lovčice-Lovčice – † 9. september 1956, Cleveland) bol slovenský historik, prvý syntetik slovenských dejín, verejný činiteľ, významný predstaviteľ slovenského exilu. Študoval na univerzitách v Prahe, Krakove a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdií sa aktívne zapájal do študentského života na katolíckom internáte Svoradov. Od roku 1931 vyučoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, neskôr pracoval v Matici slovenskej ako redaktor historických zborníkov. V roku 1944 sa stal univerzitným profesorom. V rokoch 1938 - 1945 bol členom Slovenského snemu. V marci 1945 utiekol pred spojeneckými vojskami do emigrácie. Pôsobil v Taliansku a od roku 1947 v USA najskôr ako inštruktor na benediktínskej škole a od roku 1952 ako riaditeľ Slovenského ústavu v Clevelande.